1418206321572330.jpg

──《經集·第3品·第8經》

 

在此人世間,生命無相、不可知,苦難、短暫,它與苦結合。

 

實在沒有辦法能使生者不死,到了年老即死亡,這是眾生的定法。

 

猶如果子成熟,即有掉落的危險,如此,出生之人時常有死亡的危險。

 

猶如陶工所做的陶器,一切最終會破碎,人的生命也如此。

 

無論年幼或年長,愚人還是智者,一切都受死神控制,一切都以死亡為歸宿。

 

他們被死神打敗,前往他世,父親救護不了兒子,親人救護不了親人。

 

親人們觀望著、涕泣著,看著一個一個人被帶走,猶如趕牛進屠場。

 

世間如此受死亡和衰老折磨,所以,智者瞭知世間的規律,不再憂傷。

 

若不知其[入胎時的]來路或[死後的]去路,看不見兩者的盡頭,悲傷也無益。

 

癡迷傷害自己。假如悲傷能帶來任何意義,那麼明眼者也會那樣做。

 

哭泣和憂傷並不能使心獲得平靜,只會增加生起的痛苦,傷害身體。

 

變得消瘦、憔悴,自己傷害自己,死者並不因此復活,悲傷也無益。

 

不捨棄憂傷,會陷入更多的痛苦;為死者悲泣,受憂傷支配。

 

請看其他隨其業[準備]離去的人,受死神控制,在此戰慄的眾生。

 

[人們]有種種想法,但實際卻是另一面,別離就是這樣。看,世間的規律。

 

即使活到一百歲,或者更多年,還是要與親族別離,捨棄此世的生命。

 

所以,聽了阿拉漢的[說法]後,調伏悲傷;見到死者逝世,「我的[親人]已不再活了。」

猶如用水撲滅燃燒的房子,如此,一位堅定、有慧、智者、善良的人,如風吹棉絮般迅速驅除生起的憂傷。

 

對自己的悲傷、貪求和憂慮,為自己謀求快樂者,應拔出自己的箭。

 

已拔出了箭,獨立,內心獲得寂靜,超越一切憂愁,無憂、寂滅。

 

──箭經結束──

Yassa maggaü na jānāsi, āgatassa gatassa vā; Ubho ante asampassaü, niratthaüparidevasi.

Paridevayamāno ce, kiñcidatthaü udabbahe; sammūëho hiüsamattānaü, kayirā ce naü vicakkhaõo.

Na hi ruõõena sokena, santiü pappoti cetaso; Bhiyyassuppajjate dukkhaü, sarīraücupahaññati.

Kiso vivaõõo bhavati, hiüsamattānamattanā; Na tena petā pālenti, niratthāparidevanā.

Sokamappajahaü jantu, bhiyyo dukkhaü nigacchati; anutthunanto kālakataü, sokassa vasamanvagū.

Aññepi passa gamine, yathākammūpage nare; Maccuno vasamāgamma, phandantevidha pāõino.

Yena yena hi maññanti, tato taü hoti aññathā; etādiso vinābhāvo, passa lokassa pariyāyaü.

Api ce vassasataü jīve, bhiyyo vā pana māõavo; ñātisaïghā vinā hoti, jahāti idha jīvitaü.

Tasmā arahato sutvā, vineyya paridevitaü;

Petaü kālakataü disvā, neso labbhā mayā iti.

Yathā saraõamādittaü, vārinā parinibbaye;

Evampi dhīro sapañño, paõóito kusalo naro; Khippamuppatitaü sokaü, vāto tūlaüva dhaüsaye.

Paridevaü pajappañca, domanassañca attano; Attano sukhamesāno, abbahe sallamattano.

Abbuëhasallo asito, santiü pappuyya cetaso; Sabbasokaü atikkanto, asoko hoti nibbutoti.——Sallasuttaü niññhitaü.

arrow
arrow
    全站熱搜

    南傳上座部佛教 發表在 痞客邦 留言(0) 人氣()